8.Kapitola Rande...
Hned v tom mi zazvonil mobil.
"Prosím." Povedala som.
"Ahoj, miláčik. Nešla by si dnes zomnou do Bukureštu?? Môžme isť na večeru a tak. Čo ty na to???" Pítal sa ma Daniel.
"Dobre, len sa musím isť pripraviť." Povedala som.
"Ok, o hodinu v školskej kaviarni." Povedal a zložil.
"Dave...."
"To bol ten imbecil že???" Skočil mi do reči Dave.
"Dave ja chodím s Danielom a nie s tebou! To čo spolu robíme...."
"Spávame spolu! Mala by si veci pomenuvavať tak ako sa volajú." Hovoril.
"Ok, tak od teraz už nebudeme robiť... Nebudeme už spolu spávať a ani sa bozkávať... Rozumieš??"
"No ako myslíš, ale sama si povedala že to chceš." Povedal Dave z uškrnom.
"Dave, prosím nepokaz naše kamarádstvo viac ako je." Povedala som a zahľadela som sa mu do očí.
Pozeral mi do očí a potom vistrel ruku a povedal.
"Kamaráti." Jeho ruku som ignorovala a tuho ho obiala. Aj on ma tuho držal v náruči a nechcel ma pustiť. Potom ma pobozkal na vrch hlavy.
"Už by som mala isť." Povedala som.
"Ginny, dúfam že vieš že na mňa sa môžeš vždy, VŽDY! SPOĽAHNUŤ!" Povedal.
"Dakujem, budem si to pamätať." Povedala som.
Potom som sa otočila a odišla sa chistať.
"Chistáš sa niekam?" pítala sa ma Emma v izbe.
"Mam rande." povedala som vecne.
"S tým Davom?" Pítala asa ma.
"Z Davom? Čo si on je len kamoš." Poveedala som šoknuto.
"Aha, takže iba kamarát hej?"
"Ano iba kamoš." Odsekla som.
"No jasné, niesom slepá! Videla som ako ste sa na seba pozeraly." Smiala sa Emma.
"No vieš máme dopbré kamarátstvo ale nič viac." Usmiala som sa.
"Ako povieš." Zamumlala.
"Nespravila bi si my nové vzory na nechty? Gel už mám len ich treba nalakovať a ozdobiť." Povedala som Emme.
"Jasné." usmiala sa.
Nechty sa jej podaryli.

Obliekla som sa:

A následne sa učesala:

Rýchlo som sa namaľovala:

"Tak ja idem, maj sa." Povedala som Emme a šla do vestibulu školy.
Tam už stál Daniel z učiteľkou dejáku.
"Dobrý." Pozdravila som.
"Ahoj, Ginny. Počula som že sa chystáš do Bukurešťu, vraj ti je zle." Povedala učiteľka a pritom si premeriavala môj aupfit očami.
"Ano je mi zle. Ale vizerať dobre chcem vždy." Povedala som.
"Tak ideme?" Pítal sa ma Daniel.
"Môžme." Povedala som.
Spolu sme šly k jeho autu:

Daniel mi cestou hladil stehno a ja som vo svojom vnútry prehrávala bitku SRDCE- ROZUM. Rozum nakoniec vihral. Musím mu to povedať.
"Daniel?"
"Ano. Čo je???" Pítal sa ma.
"Nešli by sme niekam.. ehm do hotela? Alebo niekde tak mimo???" Sakra! Ako mu to mám povedať??
"Môžme isť ku mne." Povedal Daniel s úsmevom, ktorý som na ňom ešte nevidela.
"Už niesom panna." Visipala som zo seba ked sme u Daniela ležaly na jeho postely.
"Vážne a odkedy??" Pítal sa ma.
"Nooo, to ešte skôr.. Cez prázniny. Vadí ti to???" Pítala som sa.
"Nie čosi... Mám ťa rád, vôbec neriešim či som tvoj prví milenec alebo nie." Povedal a hned nato ma začal bozkávať a vizliekať.
SAKRA!!! Aj ked som nechcela.... Moje podvedomie začalo porovnávať ake je to milovať sa z Davom a z Danielom... A nemusela som dlho premýšľať s kým to je lepšie, pretože som vedela že Dave ma neskutočne priťahuje.
Ráno som sa zobudila v Danielovom náručí. Viem že všetky baby z našej školy bi pre to aj zabily. No ja nie. Daniel spí a ja premýšľam nad Davidom.
Po líci mi stiekla slza. Potom dalšia a dalšia.
V tej chvíľi som si uvademila jednu dôležitu vec.
....................................................................................................................................................................



Som rada ze uz zasa pises,lebo som sa nevedela dockat pokracovania: boj o moj zivot!!!!! :-)