1.kapitola preplnené nástupištie
"Dávaj si na seba pozor. A nieže zablúdiš!" Stískala ma moja 22 ročná sestra.
"Ved ju už toľko neupozorňuj." povedal Jeff ked si všimol môj nervozny pohľad. Vdačne som sa na ňho pozrela.
On sa len usmial. No nakoniec sa ozval.
"Budeš nám chýbať krpec."
"Aj vi mi budete strááášne chýbať." Povedala som a už som ich aj obýmala.
"Už by si mala ísť ak nechceš zmeškať vlak." Povedala Lexy pomedzy vzliky.
"Nepláč segra, ved sa uvidíme na vianoce." Povedala som a zobrala svoje kufre a vtrepala som sa do vlaku.
O necelú minútu školský vlak zahúkal a začal sa pomaly hybať.
Chodila som z kupé do kupé a hľadala som si voľné miesto. Až úplne na konci vagonu som našla úplne prázdne kupé.
Batožinu som položila na zem.
Sadla som si na široké sedadlo a čítala som si knihu- Kto z koho. ked sa začalo stmievať tak som si ľahla a po chvíli zaspala.
"Čo myslíte? Ako dlho ešte bude spať?" Začula som niejaký hlas.
"Neviem, ale pozrite sa na nákresi na zemi, pekne kreslý." Uzval sa další hlas.
otvorila som oči a sadla si. Oproti mne sedely traja chalani- všetci čiernovlasý.
"Ahoj, prepáč že sme ťa zobudily. Môžme tu ostať? Všetký ostatné kupé sú už plné." Povedal ten chalan.
Prví dvaja chalani boly dvojičky. ten tretí bol očividne ich brat preto že sa na nich veľmi podobal.
Pozorne som si ich obzrela.
Pozorne som si ich obzrela.
A dvojičky vyzeraly takto::

"Ale ja sné, samozrejme." usmiala som sa.
vojičky maly vlasy ako uhoľ a sivé oči.
Ich brat mal tieš čierne vlasy no mal tie najzaujimvejšie oči aké som kedy videla. Mal vážne prekrásne čierne oči.

"A ja som Dave." povedal tretí a hned nato sa aj postavil. Pááááni! Ten je ale visoký!!! Musí merieť aspoň 1,95cm.
Tieš som sa postavila, pri svojej víške 1,60cm sa nadomnou tíčil ako obor a ja som sa cítila ako malý škriatok.
"Ja som Ginny." Povedala som z úsmevom a podala mu ruku.
Potom sme si opäť sadly.
"Prečo ideš na Medzinárodnú?" Pítal sa ma Davide.
"Ani neviem... Je mi to jedno... Idem do prvého." Odvetila som.
"Fakt? Ti máš 15-násť? My dvaja máme 17-ásť a Dave má 16-násť a máme ešte aj malú sestru ktorá ide teš do prvého ročníka." Smial sa Joe.
Hned ako dopovedal do kupe vošlo asi 15-násť ročné dievča. Á aké prekvapenie. Aj oná ma čierne vlasy.

" Tak a toto je naša najmladšia sestra Karra. Karra- toto je Ginny. Asi budete spolužiačky." Povedal Joe.
"Ahoj." Usmiala sa. "Môžem si k vám prisadnúť? Všetký kupé sú už plné."
"Ahoj. Ale jasné." Povedala som ked som si všimla že sa na mä chalani pozerajú.
"Neviete ako dlho ešte půjdeme?" Pítala som sa.
"Iba asi 30 minút." Povedal Billy.
"Chvala bohu, už som hladná!" Zahučala som."Pod aj ja som hladný, na konci vagónu je občerstvenie. Je to zadarmo, ved sme v šolskom vlaku. Ták pod!" Ťahal ma za ruku Dave. Bežaly sme po vlaku až do posledného vagónu. Tam bolo fakt občerstvenie.
Kúpila som si dve lupačky a dvoj litrový džús.
Naspeť do nážho kupé sme šly pomaly.
"Nezaby sa." Povedal mi Dave ked som sa potkla.- Našťastie som nespadla.
Otočila som hlavu ku Davovi a chcela som mu niečo odseknúť no zrazu som do niekoho vrazyla.
"Hups! Pozor." Ozval sa hlboký mužský hlas.
Otočila som sa a zbadala som nieakého chlapa. Mohol mať tak najviac asi 24 rokov.
"Čau profesor Daniel." Uškrnul sa Dave na hnedovlasého profesora???!!!!
"Čau Dave, máš novú kamošku?" Pítal sa Daniel. Bože on je fakt profák? Dúfam že ma bude niečo učiť... Alebo radšej nie, pretože bi som sa nemohla sústediť.
"Áno Ginny, toto je náš profesor Ruštiny Daniel. Daiel toto je prváčka Ginny." Povedal Dave.
"Ahoj Ginny, rád ťa spoznávam." Povedal Daniel.
"Dobrý." povedala som opatrne.
"Aké dobrý? AHOJ, nie?! Tikaj mi. Niesom predsa starý dedko! Som Daniel." Usmieval sa.- No zato Dave sa chmúryl akoby nemal Daniela príliš v láske.
"Tak teda ahoj." usmiala som sa.
Danielové zelené oči sa zastavily na tích mojich.
"tak ja teda idem." Povedal, otočil sa a už ho nebolo.
"Ten má koľko rokov?" Pítala som sa Dava ked sme boly v svojo kupé.
"22, myslím. alebo 20???" Povedal mi ale stále sa chmúryl.
Rýchlo som sa najedla a už sme vystupovaly.
Nástupištie bolo replnené študentami v rôznom veku.
Toľko ľudských rás som v živote nevidela!!!
Černosi:

Belosi:

číňania:

Japonci:

Vietnamcy:

muláti:

Indovia:

..................
Fúúú!!!
Nechtiac som vrazyla do dlhovlasého Japonca zo zelenými vlasmy.
Ak by som ho mal nakresliť tak to urobým takto:::

On sa na mňa škaredo pozrel.
"Nemáš oči či čo???! si slepá? Davaj si bacha! Rozumieš?!" Vrčal na mňa.
"Daj si odpich!"Zavrčal Dave a teraz jeho hlas znel ako hrom.
"Dakujem." Zamumlala som.
"To je v poho." Povedal z úsmevom.
"Žiaci Medzynárodnéj strednej školy zamnou!!!" Vikrýkol niejaký hlas.
Všetci sme šly za tím hlasom a potom sme asi 15-násť timy autobusmy šly do školy.



ej ej.. :D co sa to tu robii :D nejaky mlady ucitel hej? :D :D hehe, no dobre, pekny zaciatok :) som zvedava na pokracko :)))