6.Kapitola Šok
Sedím v Jeffovom aute a vezieme sa do nemocnice.
"Neboj sa miláčik to bude dobré." Povedal Jeff ked uvidel moju uslzenu tvár.
Ked sme boly pri nemocnicy dolslova som vbehla dnu. prešla som ku recepcii.
"Prajete si???" Pítala sa ma zdravotná sestra.
"Prišla som za Ginny Volfovov. Som... Som jej sestra." Povedala som.
"AAA. Jasné. Je v izbe číslo 35." Povedala sestrička.
"Je.. Je pri vedomý???" Pítala som sa opatrne. Žalúdok mi zvieral obrovský krč.
"Ano." Povedala.
Jeff ma povzbudzujúco chitil za ruku.
Išly sme k izbe číslo 35. Čím sme boly k izbe bliššie tím som bola nervoznejšia.
Opatrne som otvorila dvere.
Na nemocničnej postely ležalo malé rišavé dievčatko.

Šokovane som vidýchla. To dievčatko vizera úplne ako ja ked som mala 10.
"Ti si určite Lexy." Povedalo dievča.
Oči malá červené od plaču. A ja tak isto.
"Ti o mne vieš???" Pítala som sa.
"Ano, mama nás chcela dnes predstaviť. Išly sme spolu na aute a niekto do nás narazyl." Povedala a rozplakala sa.
Prišla som k nej a silno ju obiala.
"Chceš aby som si ťa adoptovala?" Pítala som sa Ginny.
"Ti sa chceš o mňa starať?" Pítala sa ma šokovane.
"Ano samozrejme. Ved si moja sestrička. Aj ked som sa o tebe dozvedela len teraz." Povedala som.
"Budem strašne rada ked s tebou budem bývať." Povedala.
"Vieš o tom že sa strašne podobáš na mňa ked som mala10???" Pítala som sa.
"Hej mám doma tvoje fotky. Vždy som chcela spoznať ťa no vždy tvrdila že až ked nadíde ten spravny čas." Vzlikla.
"Ehm." Zakašľal Jeff.
"A Ginny toto je môj priateľ..."
"Jeff." Skočila mi do reči.
Prekvapene som sa na ňu pozrela.
"Mama mi povedala, bola z vážho vsťahu šťastná.." Usmievala sa Ginny.
Do izby vošly tí dvaja policajtiktorý boly u mňa doma



skodaaaa ze je to take kratke :D ale o to viac sa tesim na pokracko :))