8.Kapitola Nič nebolo ľahšie a zároveň také ťažké...
O rok neskôr
"Ginny!!! Pod jesť! Zachvíľu ti ide autobus do školy!" Skríkla som a davala som hrianky na stôl.
"Dobré ráno." usmievala sa na mňa Ginny.
"Veľmi sa neusmievaj ale rýchlo jec! Pretože za 8 minút ti ide autobus.
"Neboj ja to stihném." Šomrala Ginny.
Rýchlo do seba nahádzala jedlo a už aj vibehla z izby.


