close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Vlčia škola 7

25. března 2011 v 21:42 | crazygirl666 |  Vlčia škola

7. kapitola mam mu to povedať??... čo je to za idiota???


Zažmurkala som a nad sebou som uvidela Kaylu, Kasandru, tich dvoch chalanov a... a... môjho brata.
"Bože! Ti si nás ale liľakala, je ti zle??? Chceš vodu???" Chrlila na mňa otázky Kasandra.
Kayla sa iba vystrašene pozerala.
"Som v poho. Nič mi nieje." Zaklamala som.
"Bože vistrašila si nás." Povedal z úsmevom ten blondiak.
"Ano." Povedal te druhý.


Môj brat ma očividne nespoznal ale aj tak sa na mňa skúmavo pozeral a chmúril sa.
Potom sa ozval.
"Prečo si odpadla ked si počula moje meno???" Jeho hlas bol ustarostený ale v jeho hlase som spoznala že mu to bolio fakt čudné a len tak nato nezabudne. "Poznáš ma alebo čo???" Pítal sa.
"Nie, nemyslím si len mi prišlo zle."
"Aha." Povedal ale ja som spoznala že klamal ved je to môj brat a aj naj kamoš. Teda bol.
Trochu odomňa odstúpily a ja som sa posadila na gauči, kde ma podľa všetkeho jeden z ních odvliekol.
"Ja som Reed Garven." (Ríd Gárvin.) Povedal ten blondiak.
"A ja som Tyler Simms." (Tailer Sims.) Povedal ten hnedovlasý.
"A moje meno už poznáš." Povedal môj brat z umelým úsmevom. Aaach, vôbec sa nezmenil.
"Poug, že?" Robila som sa.
"Ano." Povedal stále z násilnym úsmevom.
"Ja som Nathalia. A toto je Kayla a Kasandra." Predstavyla som seba aj moje kamošky.
"Teší nas." Povedaly naraz.
"Asi bi sme už maly ísť." Povedal Poug. A ešte stále zomňa nespustil oči.
"Vážne sme sa už niekedy nestretly? Si mi strašne povedoma." Povedal Poug.
"Nie,prepač." Povedala som. Css, že si mi strašne povedomá! takže nespozná ani vlasnú sestru! Ale nieje to jeho vina le to už skoro 5 rokov čo ma naposledy idel a ja som sa dosť zmenila: Mam ženskejšie tvarované telo, červené vlasy vyzerám úplne inak. Zato on sa vôbec nezmenil až na vlasy ktoré mal dlhšie.
"Tak sa majte." Povedaly a odišly.
"No téda! Videla si ako sa na teba ten Poug pozeral??? Ten po tebe určite pôjde!" Povedala Kayla.
"Súhlasím, totálne ju nespustíl z očí." Pridala sa Kasandra.
"Baby ja mám christiana a bola som mu len povedomá." Bránila som sa.
"Ale prosím ťa to je stará fráza."
"Musíš z nim niečo poriešiť! Je to fakt kus!" Povedala kayla.
"Baby! ja z ním nič nemôžem mať!" Vybuchla som.
"Prečo???" Pítali sa.
"Pretože to je môj BRAT!" Vyhrkla som.
Na chviľu zavladlo ticho.
"Ten tvoj brat ktorý zmizol ked si mala 13???" Pítala sa ma Kayla.
"Ano." Povedala som a rozplakala sa.
Moje kamošky ma obialy a utešovaly.
Asi po pol hodine plaču som sa ukľudnila.
"Kedy mu to chceš povedať??? Pítala sa ma Kayla, Kasandra odišla von pretože mala stredko z Demetrim. A ja som rada že tu nieje pretože bi sa mi pred ňou ťažko rozravalo o mojich problémoch. Z Kaylov nemám problem, stávajú sa z nás pomaly ale isto naj kamošky.
"Neviem." Odpovedala som jej.
"Vieš, že mi môžeš povedať všetko že?" Pítala sa.
"Ano a som ti zato vdačná. Môžeš sa na mňa kedykoľvek obrátiť ak budeš chcieť z niečim poradiť alebo si len pokecať." Povedala som.
"Som rada že som si tu tak rýchlo našla naj kamošku." Povedala a potom rychlo dodala: " Aj Kasandra je dobrá kamoška, ale naj kamošku môžeš mať lrn jednu a stebou si výborne rozumiem a tak." Dokončila jedným dychom.
"Aj ti si premňa ta naj kamaška." Povedala som. "Ale ak ti tonevdí tak sa idem von prejsť."
"Jasne v poho, ja sa pôjdem okupať do tej bohovskej vane." Povedala a už aj išla do kúpeľne.
Ja som išla do spalni a pozrela sa do zrkadla. Biela blúzka:











čierna sukňa:










A topánky:













Prečesala som si vlasi a potom som višla z našej izbi. Teda bitu.
Ked som išla dolu baby na mňa pozerali a niečo si šepkaly.
Prechadzala som sa po areáli školy a premýšľala o Pougovi. Tak veľmi mi chibal a tera sa mu ani neodvážim povedať že so to ja. Ach to je strašné ale so veľmi rada že je v poriadku a že je živý.
Ani neviem ako a ocitla som sa pred chalanskov ubitovňov. Vošla som dnu a višla hore po schodoch až na 2 poschodie.
Na schodach sedeli 4 chalani a vyzývavo si ma prezerali.
"Ahojte chalani, neviete kde ma izbu Poug Umakov?" Pítala som sa z úsmevom
"Hej musíš isť až na 5 pozchodie a tam su VIP izby, sostaneš sa na okruhlu chodbu a od schodištia su to 2dvere." Povedal jeden z tích z úsmevom.
"On ma VIP izbu?" Pítala som sa.
"Ano." Povedal.
"Ach tak dakujem." Povedala som a zamierila na piate poschodie.
Bola som na štvrtom poschodí ked do z jedneho rohu vibehol akýsi chalan a nábúral do mňa. Klopitla som krok dozadu a zamrmlala: "Prepáč." On to asi nepočul lebo na mňa viskočil.
"Ježiš, čo si slepá!? Dávaj pozor kam chodíš!" Ziapal a v očiach mu kipela zlosť.
Naštvane sa namňa pozeral a vizeral že každú chviľu vibuchne.
A bol pekný, ale to som teraz neriešila.
Vizeral takto:












"Drž hubu!" Vikrikla som. "To ti si domňa vrazil, tak tu namňa nekrič ako kebi som ti rozbila nove auto!"
Zaťal ruky do pästí, nič nepovedal a rozbehol sa hore do VIP časti, takže to je len niejaký prachatý spratok.
Počkala som minutu pokjal sa ukľudnim a zamierila do VIP časti.
Fakt som sa dostala do chodbi kruhového tvaru a uvidela 4 dvere.
Ja som zamierila ku druhým dverám a zaklopala som. Tak je načase povedať Pougovi čo som zač.
Dvere sa rozrazily a v nich stál ten chalan ktorí domňa vrazil, ked ma zbadal tak sa zamračil a viletel.
"Boha! To si zaze ti? To čo ma sleduješ alebo čo????" Ziapal.
"Ja... No... Ja." Zakoktala som.
"Tak čo?! čo chceš????" Ziapal.
"Ukľudni sa dobre!?" Už som tieš ziapala. "Bíva tu Poug Umakov???"
"čo od neho potrbuješ?" Sikol.
"Potrebujem sa z ním porozprávať!"
"Tak nato zabudni! Teraz ná veľa práce!"
tak teraz ma fakt nasral.
"Kurva ak mi ho okamžite nezavoláš tak ti rozjebem hlavu! A môžeš mi veriť že som to už párkrat urobila!"
Zachechtal sa. "Ale nehovor!? Niejako si sa rozohnila nemyslíš? A pre zaujimavosť nezavolám ho." Povedal arogantne
"Si kokot alebo čo??? Zavolaj mi Pouga!" Kričala som.
"Bože, čo sa tu deje?" Vdaka bohu Poug sa obiavil za tím idiotom. Ke ma zbadal tak vivalil oči.
"Ehm, Nathalia? čo tu robíš?" Pítal sa prekvapene.
"Musím z tebou hovoriť." Povedala som.
"Aho tak dobre." Povedal a chcel prejst okolo toho idiota. Ne ten mu zatarasil cestu a povedal.
"Ešte sa musíme dohodnúť."
"Caleb (Kaleb) Ukľudni sa dohodneme sa ked prídem nebudem dlho."
Takže Caleb? Hmm.
"Ok." Povedal ten idiot Caleb a ustúpil Pougovi. Poug višiel na chodbu a Caleb zaním zabuchol dvere.
"Bože, to je ale idiot." Povedala som.
"Kto, Caleb? On nieje zlý len ma dnes blbý deň." Zastával sa ho.
Sadla som si na schodi a Poug si sadol vedľa mňa.
"Tak, očom si sa chcela porozprávať?" Povedal.
"Som ti povedomá však?" Vyhrkla som.
Prekvapene namňa pozrel. "Ano, ako to vieš?"
"Len tak."
"Si mi povedomá ale neviem si ťa knikomu zaradiť." Zmrmlal.
Do očí sa mi nahrnuli slzy. Ked si to všimol tak rychlo povedal: "Ak sa ťa dotklo, že ťa nesoznávam tak prepáč ale v vlčiej škole som od svojích 15."
"Ale ti si namňa nemohol zabudnúť! Ja som nateba nezabudla!"
"Prepáč ale ja fakt neviem kto si." Povedal a hlas sa mu triasol. "Možno že keby si mi povedala tvoje celé meno tak bi som si spomenul."
"Volám sa Nathalia." Hlas sa mi zlomil. "Nathalia Alexandra Umakovová." Poug celý stuhol a prestal díchať.
"Ano som to ja, toja sestra." Povedala som a po liciach sa mi kotúľali slzy. Pozrela som sa mu do tváre a zitila že aj on plače.
"Nathalia." Zašepkal a obial ma v medvediom obití.
"Tak si mi chíbal." Vzlikala som mu do ramena.
Odtiahol si ma od seba a pozrel mi do tváre.
"Ach ti si mi chýbala, tak veľmi si mi chíbala." Povedal pomedzi vzliky.
"To ťažko! Ved si ma ani nespoznal!" Sikla som.
V jeho očiach som zazrela bolesť.
"Ale to len preto že si sa zmenila!" Vihrkol.
"Som tvoja sestra! Ja som ťa spoznala hned!"
V očiach sa mu ziavila zlosť.
Pevne ma chitil za ruku a ťahal ma smerom k jeho bitu.
"To čo robíš?! Prv namňa zabudneš a potom ma chceš nasilu niekam odviecť?!!!"
Nič nepovedal len ma ťahal dalej.
Rozrazyl dvera a potom ich zabuchol ťahal ma dalej a v obilačke sedeli Reed, Tyler a ten caleb.
"Do riti! Kde ma to ťaháš?!"
"Nehovor mi že som na teba zabudol, ked to nevieš z istotou!" Ziapal.
Ostal stáť v strede obívačky a pohľadom ma priklincoval k podlahe.
Chalani nanás spítavo pozerali no boly ticho.
"Ale ja to viem z istotou! Ved si ma nespozanal! Sľubil si že na mňa nikdy! Nikdy, Nezabudneš! A prešli štiry roky a už ani nevieš že om niekedy vôbec eksystovala!" Zasasom sa rozplakala. Blbé slzy!
"Ibo bog! Ved si si prefarbila vlasy na červenú ako som ťa mal spoznať!?" Ibo bog zanamená pre boha.
"Yesli vam ponravilsya mne tak , kak vy govorite , chtoby menya znaeshʹ!" povedala som porusky.
(PREKLAD: Ak by si ma mal rád tak ako hovoríš. tak ma spoznáš!)
"No skazatʹ ? Tak chto teperʹ brositʹ vsyu vinu na menya ?" Vybehol on namňa.
(PREKLAD: Ale nehovor! Takže terz hodíš všetku vinu namňa?)
CHitil ma za ruku a ťahal do druhej izbi. Potom ma pustil a prešiel k jednej z postelý. Zobral z nočneho stolýka niejakú fotografiu a podal mi ju.
Zalapala som po dichu.
Na fotke sme boli my dvaja ako sa obímame na vianoce. Vtedy mi kúpin strieborný náhrdelník z príveskom v tvare P ako poug. A ja som mu kúpia taký istý náhrdelnik z príveskom v tvare N ako Nathalia.
Takto vizeral ten jeho čo dostal odomňa:


A takto vyzeral ten čo som dostala ja od neho:
Spod trička vitiahol náhrdelník s prívrskom čo som mu dala.Moja ruka sa pohla akobi sama a nahmatala na mojom hrudníku prívesok v tvare P.
"Nikdy, nikdy ho nedávam dolu!" Sikol Poug.
"Ani ja." povedala som vrátila mu fotografiu a rozbehla sa k vchodovým dverám, no Poug bol rychli a v strede obýbačky ma chitil a držal za ruku.
"Chvíľu namňa nahnevane pozeral a potom sa mu v očiach ziavil strach. Pravý nefalšovaný strach.
"Chíbala si mi, veľmi." Povedal zo zdrteným hlasom.
"Zabudol si na mňa." Vzlikla som. Chalani na nás uprene pozorovali a tvárili sa šokovane. Ale to som ale teraz neriešila.
"Nijdy! Nikdy, som na teba nezabudol! Ved si moja sestra!" Vyhrkol. Chalani zalapali po dichu. Dokonca aj Caleb.
"Tak prečo! Preo si ma nespoznal???" Pítala som sa a už som cez slzy takmer nevidela.
"Zmenila si sa, ked som ťa videl naposledy tak si mala 13 teraz maš 17 a vizeraš úplne ináč." Hlas sa mu stale viac a viac chvel.
"Máš ma ešte rád?" Pítala som sa.
"Ti sa ma pítaš či ťa mám rád? Ti? Dobre vieš že ťa som ťa mál, Mám aj budem mať rád nech sa stane čokoľvek." Povedal a chitil ma zaplecia.
"Aj... Aj ja ťa mám rada." Povedala som a obiala ho. Silno ma obial a ja som mu plakala na ramene.

"Takže to je tá tvoja sestra o ktoréj si tak neustále hovoril?" Pítal sa Pouga, Reed.
"Ano." Povedal Poug. Trochu som sa od neho odtiahla a pozrela mu do oči.
"Prepáč že som na teba tak viletela." Povedala som.
"Nevadí." Usmial sa. "Musíme sa porozprávať o veľa veciach." Povedal. "Máš čas?" Pítal sa ma.
"Jasné." Povedala som a hlas sa mne aj jemu triasol podstatne menej.
"Tak sa môžme porozpravať hned teraz." Povedal, chitil ma za ruku a ťahal do izby. Potom za namy zavrel dvere.
"Sme v pohode, však?" Pítala som sa ho.
"Ano sme, konečne sme spolu a som rad že ťa tu mám a som rád že som tu pre teba pretože premena na vlka je dosť ťažka a ja ti môžem pomôcť." Povedal.



Rozpravali sme sa hádam o všetkom, bolo to ako za starých čias. Kecali sme asi 3 hodiny. Zrazu mi zazvoníl telefon.
Pozrela som sa na displej bol to Christian.
"Volá mi Christian." Povedala som Pougovi.
"Len to zdvihni, ja počkám." Usmial sa.
Zdvihla som telefon.
"Ano?"
"Konečne! Kde si?" Pítal sa ma vistrašene Christian.
"To je na dlho. Kde si ti?"
"U teba v izbe, ted v bite, Kayla sa o teba boji."
"Odkaž jej že som v poho a že Poug už všeko vie."
"Kto je Poug?" Pítal sa.
"To je na dlho chod do svojho bitu, sám a potom sa porozpravame."
"Dobre." Povedal.
"O dve minútky som u teba."
"Dobre, ľúbim ťa."
"Aj ja teba." Povedala som a zložila.
"Už ideš?" pítal sa ma Poug.
"Ano, ale ved sa uvidíme, no nie?" Usmiala som sa.
"Chcem spoznať Christiana." Povedal.
"Dobre ale neskôr až ked mu to visvetlým."
"Ok." povedal otvoril dvere a vošli sme do obívačky.
Na gaučoke sedeli tí traja.
"Tak sa majte, Reed, Tayler." Caleba som ignorovala.
"Maj sa." Povedali, ti dvaja naraz. Caleb ma ignoroval.
"Nezabudni, chcem ho spoznať." Povedal poug.
"Ok." Povedala som a višla na chodbu. Poug sa namňa posledný krat usmial a zatvoril dvere.
Prešla som k štvrtím dverám a zaklopala som na ne.
Dvere sa otvorili a v nich stal Christian.
Ked zbadal moje uplakane oči zmeravel

..........................................................................................................................................................................
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 krupica krupica | 29. března 2011 v 21:49 | Reagovat

ú
úž
úža
úžas
úžasn
úžasné
úžasné!
úžasné!!
úžasné!!!

2 crazygirl666 crazygirl666 | 1. dubna 2011 v 14:43 | Reagovat

jej diky sa tešim že sa to dakomu pači:: 8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama