24. ledna 2011 v 22:06 | crazygirl666
|
1. Kapitola nová škola
Potom ma odviezly do niejakého hotela. Nechcela som z nimi isť ale povedaly mi že ak nepojdem tak ma budú musieť zabiť. Tak som išla z nimi. V hoteli som sa musela prezliesť a potom sme zamierily na letisko. Nastúpili sme do súkromneho lietadla. Tam už neboli tak ticho ale nahlas sa rozpravali a preto lebo som sa v škole učila po Anglicky tak som im všetko rozumela. Angličtinu som ovladala výborne. Rosprávali sa o mne.
"Myslíš že bude v poho???" Pítal sa Demetri, Mika.
"Neviem, je trošku divná, ale môže biť vpoho."
"Nevieš čo vlasne robila v lese, mali sme ju počkať v dome."
"Hmm, uľahčila nam to.
Stále som sa pozerala dopredu a nedala najavo že ich počuvam a už vôbec nie že im rozumiem.
"Hmm, je veľmi pekná." Poznamenal Demetri akobi nič.
Otočila som sa a usmiala som sa na ňho. Potom som povedala "dakujem." Samozrejme po Anglicky aby vedeli že som im rozumela.
"Ti vieš po Anglicky??" Spítal sa prekvapene Demetri.
"Jasne že viem po Anglicky, ved sa to učim v škole."
"Mala si to povedať."
"Jasne mala som vam povedať nečo také že: neohovarajte ma po Anglicky dobre? lebo vám rozumiem." Usmiala som sa.
"No vydiš, konečne si sa usmiala.!"
Povedal so smiechom "Tak teraz sme sa poriadne strápnili nie mike?"
"Hej a riadne a ešte k tomu pred takou kočou." žmurkol na mňa Mike.
Začervenala som sa a usmiala.
"Berme to tak že sa mi môžte ospravedlniť iba jediným spôsobom." Pousmiala som sa.
"Akým???" Chcel vedieť mike.
Demetri sa len zachechtal. "Tak to som zvedavý".
"Potrebujem aby ste mi pomohli zorientovať sa v novej škole a ak bi ste chceli biť mojimy kamaratmi tak môšte." Zasmiala som sa.
"OOOOOOO tak takato ponuka sa neodmieta."
Potom sme hraly karti a rospravaly same hovadiny a ja som nachviľu zabudla že sa mením na na monštrum.
Pristáli sme na letisku v Sietli.
"Sietl??? škola pre obludi je v Sietli???"
Demetri sa usmial. "Nie, je to dalej od mesta hlboko v lese."
Striasla som sa. "V lese hovoríš?"
"Ale naša super kamoška Nathalia sa bojí?" Uškrnial sa Mike.
"Ja sa nebojím len.... no asi mám strach." Povedala som tichšie.
"Neboj z nami sa ti nemôže nič stať."Chichuňal sa Demetri.
Potom sme preši pred letisko kde na nás čakala veľka čierna limuzína z dymovími sklami. Demetri mi otvoril dvere na aute a povedal: "Váš kočiar milady."
Ja som sa strašne rozosmiala no vošla som do auta.
"čo sa rehoceš??? Ja sa k tebe správam ako ku princeznej a ti sa mi vysmeješ rovno do tváre. Csssssssss."
"Ooo, prepáč už sa to nikdy nestane." Uškrnula som sa.
Neskôr sme prešli cez velku bránu a uvidela som velikansku budovu. Vav to je teda ale velikánska škola.Zrazu som si na niečo spomenula.
"Ti Demetri, vi tu ešte chodíte do školi alebo čo?"
"Hej, sme štvrtáci takže máme posledni rok. A potom Zbohom škola a potom vitaj život!" Nadchýnal sa.
"Uff ti sa maš ja už bi som chcela tieš vypadnúť z tejto školi. Apsolútne sa tu cítim zle. Niežeby tu nebolo pekne ale je tu divne." Hučala som.
Chalani sa začali strašne rehotať.
"čo sa rehocete?"
"Ani nevieš ako tu je, a uš chceš stadial odisť, nieje to tu až také strašné ako si myslíš len sa nesmieš dostať k alkoholu alebo k drogam. Inač sa tu smie skoro všetko." Usmial sa Demetri.
"A stím alkoholom si nerob problémi, zajtra si pozvana na super žúrku ktorú usporiadava môj kamoš." Povedal mike.
Usmiala som sa aspoň niejaké rozptílenie.
potom sme vošli do jednej z najvätších budou.
"Teraz ideme do riaditelne a pôjdeme aj okolo tvojej triedy." Povedal Demetri.
kyvla som na znamenie že som ho počula.
Potom sme sa zastavily na tretiom poschodí pred masívnymi dverami.
Demetri zaklopal na dvere a a z vnútra sa ozval hlboký mužský hlas:"Vstúpte."
Demetri otvoril dvere a mi sme vošli dnu do riaditelne. Za dreveným stolom sedel vo ceľkom kresle muž, mohol mať asi tak 50. rokov. Milo sa na mňa usmial a povadal:"Ahoj, ti budeš Nathalia Alexandra Umakovová."
"Ano to som ja." Silene som sa usmiala.
"Predpokladám že už vieš na čo sa premieňaš." Nebola to otázka ale ja som mu kyvla.
"Tak zajtra ti začina vyučovanie. Budeš chodiť do 1.A a tvoju novú izbu budeš mať z jednim dievčaťom. K izbe ťa odprevadí tvoj tútor Demetri.
čo??? Demetri je môj tútor?? No aspoň bude sranda.
"Tu máš, rozvr hodin a školský poriadok."
"Dakujem." Povedala som a ani som sa nepozrela na papiere čo mi podal riaditeľ.
"Demetri, odved prosím slečnu Umakovovú do jej ubitovni."
"Ano pan riadiťeľ stielly." Povedal Demetri bezvýrazne.
"A vy pán Mike zostaňte tu, potrebujem sa z tebou porozprávať o tvojom úteku z hodiny.
Ja z Demetrim sme vyšli na chodbu a vydali sa vonku.
potom sme vošli do druhej budovy.
"Počuj, Demetri pôjdeš zo mnou až do izby?"
"Jasne."
Na prízemý nikto nebol ale z prvého poschodia sa ozývaly dievčenske výkriky a smiech.
"To je dievčenska ubytovňa ?"
"Ano, ta budova vedľa je chalanska ubytovňa."
"OK."
Ked sme prešli po chodbe na každom jednom schodisku, všetky tie babenky sa prestaly chichuňať, pre zmenu si ma začali zvedavo obzerať.
Ked sme prišly na štvrté poschodie. Demetri sa zastavyl pri posledných dverách a nahol sa ku mne.
"Vybavil som ti najlepšiu izbu v ubytovni tak si to váž!" Zašepkal mi do ucha.
Všimla som si že baby na chodbe na nás upreňe pozerajú a niečo si šepkajú.
"Asi by si sa nadomnou nemal takto skláňať pretože tie baby na nás pozerajú a bohvie čo si o nás myslia."
"Chceš aby sa postarať aby mali očom rozpravať?" Usmial sa na mňa Demetri. Ale bolo vidieť že to myslí vážne.
"Si piš." usmiala som sa.
"Ako chceš" šibalsky sa usmial.
Potom sa ku mne naklonil viac a pomaly ma pobozkal. pootvorila som pery a dovolila jeho jazyku abi mi vnikol do úst. Potom som sa od neho odtiahla a on sa na mňa usmial. Potom sa naklonil k môjmu uchu a zašepkal mi: "Stav sa zomnou že zajtra o tomto bozku bude vedieť celá škola. usmial sa.
Tieš som sa zasmiala.
"Vieš že ten bozk bol len zo srandy, že hej.?" Overovala som si.
"Jasné šak ja som ti to nasvrhol, sa neboj nemam stebou neslušné plány, skôr ťa beriem ako sestru platí?"
"Som rada že ma tak berieš lebo aj ja teba takto beriem." šepkala som tak potichu že ma mohol počuť len on.
"Tak sa maj." Povedal.
"OK, ahoj." Povedala som.
On ma obial a potom sa otočil a odišiel. Ja som vošla do svojej novej izby ktorá mala krvavo červene steny.Na jednej z troch posteli ležalo dievča z čiernimi dlhými vlasmy. Ked ma zbadala okamžite sa postavila a milo sa usmiala. Tieš som sa na ňu usmiala.
"Ahoj ja som Kasandra Neylenyová, tvoja nova spolubyvajúca."
"Ahoj, ja som Nathalia Alexandra Umakovová. Rada ťa spoznávam."
.................................
super, na jedničku... :-D